Súprava na testovanie protilátok proti tuberkulóze hovädzieho dobytka Lifecosm Rapid pre veterinárnu diagnostiku

Mycobacterium bovis (M. bovis) je pomaly rastúca (generačný čas 16 až 20 hodín) aeróbna baktéria a pôvodca tuberkulózy u hovädzieho dobytka (známej ako bovinná TBC). Je príbuzná baktérii Mycobacterium tuberculosis, ktorá spôsobuje tuberkulózu u ľudí. M. bovis dokáže prekonať druhovú bariéru a spôsobiť infekciu podobnú tuberkulóze u ľudí a iných cicavcov.
Zoonotická tuberkulóza
Infekcia ľudí baktériou M. bovis sa označuje ako zoonotická tuberkulóza. V roku 2017 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE), Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Medzinárodná únia proti tuberkulóze a pľúcnym chorobám (Únia) zverejnili prvý Plán pre zoonotickú tuberkulózu, v ktorom uznávajú zoonotickú tuberkulózu ako významný globálny zdravotný problém.[45] Hlavnou cestou prenosu je konzumácia nepasterizovaného mlieka alebo iných mliečnych výrobkov, hoci bol hlásený aj prenos vdýchnutím a konzumáciou nedostatočne tepelne upraveného mäsa. V roku 2018 sa na základe najnovšej Globálnej správy o tuberkulóze vyskytlo odhadom 142 000 nových prípadov zoonotickej tuberkulózy a 12 500 úmrtí v dôsledku tejto choroby. Prípady zoonotickej tuberkulózy boli hlásené v Afrike, Amerike, Európe, východnom Stredomorí a západnom Pacifiku. Prípady zoonotickej tuberkulózy u ľudí sú spojené s prítomnosťou bovinnej tuberkulózy u hovädzieho dobytka a regióny bez primeraných opatrení na kontrolu chorôb a/alebo sledovania chorôb sú vystavené vyššiemu riziku. Je ťažké klinicky rozlíšiť zoonotickú tuberkulózu od tuberkulózy spôsobenej Mycobacterium tuberculosis u ľudí a súčasné najbežnejšie používané diagnostické metódy nedokážu účinne rozlíšiť medzi M. bovis a M. tuberculosis, čo prispieva k podhodnoteniu celkového počtu prípadov na celom svete. Kontrola tohto ochorenia si vyžaduje spoluprácu sektorov zdravia zvierat, bezpečnosti potravín a ľudského zdravia v rámci prístupu „Jedno zdravie“ (multidisciplinárna spolupráca na zlepšenie zdravia zvierat, ľudí a životného prostredia).[49]
Plán z roku 2017 identifikoval desať prioritných oblastí pre riešenie zoonotickej tuberkulózy, medzi ktoré patrí zhromažďovanie presnejších údajov, zlepšenie diagnostiky, odstránenie medzier vo výskume, zlepšenie bezpečnosti potravín, zníženie výskytu M. bovis v populáciách zvierat, identifikácia rizikových faktorov prenosu, zvyšovanie povedomia, rozvoj politík, implementácia intervencií a zvýšenie investícií. V súlade s cieľmi stanovenými v Globálnom pláne Partnerstva Stop TB na ukončenie tuberkulózy na roky 2016 – 2020 plán načrtáva konkrétne míľniky a ciele, ktoré sa majú v tomto časovom rámci dosiahnuť.